Najstaršie osídlenie obce je datované do mladšej kamennej doby. V blízkosti rieky Sekčov, v súčasnom centre obce sa rozprestieralo sídlisko ľudu bukovohorskej s rozlohou jeden hektár.

Prvá písomná zmienka o Fulianke pochádza z roku 1410. Pod názvom Fulyán sa nachádza v darovacej listine kráľa Žigmunda, ktorý daroval panstvo Kapušany šlachticom z Koprivnice. Súčasťou panstva bola aj Fulianka.

Názov obce sa v priebehu storočí zmenil len čiastočne:

v roku 1683 – Fulyanka­­­­­­­­­;

1690 – Fulyán;

1773 – 1776 – Fulyán, Fulánka;

1863 – 1913 – Fulyán;

1920 Fuľanka, Poľanka;

1927 – 1948 Fuľanka a od roku

1948 obec nesie terajší názov Fulianka.

Fulianka bola od svojho vzniku v 14. storočí nepretržite súčasťou panstva Kapušany. Do začiatku 16. storočia stratila väčšina jej obyvateľov pozemky a stala sa želiarmi alebo sa odsťahovala. Patrila medzi malé dediny. V roku 1600 sídlisko pozostávalo zo siedmich obývaných domov a domu šoltýsa. V priebehu 16. storočia sa sem prisťahovalo rusínske obyvateľstvo, ktoré sa však v slovenskom prostredí postupne asimilovalo.

Rozvoj obce priaznivo ovplyvnila blízkosť kráľovskej cesty via regia, ktorá viedla z Budapešti cez Košice, Prešov a Bardejov do Poľska. V 17. až 20. storočí obec trikrát postihol ničivý požiar, nevyhli sa jej ani epidémie cholery a povodne, ani obe svetové vojny.

V roku 1958, po násilnej kolektivizácii poľnohospodárstva, bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo. Nemožnosť obrábať svoju pôdu viedla obyvateľov k zamestnávaniu sa v priemyselných podnikoch blízkeho mesta Prešov. Po roku 1989 došlo k napraveniu krívd minulosti a konsolidácii pomerov v obci.